UVOD

V oktobri 1977, dovtedy nepublikovana, ale uz vyvinuta veda murphologia, vstupila pred nic netusiacu verejnost pod nazvom: Murphyho zakonnik, alebo preco sa vsetko pokazi?
Odvtedy sa prihlasili stovky tajnych murphologov, aby posilnili zaklady tejto vedy a sami do nej vlozili svoj podiel. Pricom miesto murphologie v dejinach filozofickych smerov, zdalo sa, ze zarucuje uz aj to, ze verejnost sa rozdelila na dva hlucne tabory. Na scenu nastupili rivalne teorie, z vplyvnych miest zaznelo: "fuj".

Hrstka vytykala Murphymu zakonu to, ze je protichodny s konstruktivnym myslenim, ktore je povazovane za zaklad nasej viery. Ja sa nazdavam, ze ti, ktori identifikuju Murphyho zakon takouto formou su pesimisti, destruktivisti, v lepsom pripade uzkoprsi, v horsom pripade (cize pravdepodobne), su voci nemu hlboko nechapavi.

Pretoze nas murphologov nemozno len tak sem-tam posunovat po stupnici medzi optimizmom a pesimizmom. Hocico nech nasepkavaju prve dojmy, zakony nemozno priradit ani jednemu z polov. Transcedentny filozoficky vyznam sa skryva v pojme "pokazenia sa" veci, pricom pojem sa nesmie chapat tak, akoby "dobre" a "zle", bolo nieco objektivne a nie subjektivne stanovisko.

Nazor vzdelaneho murphologa najvernejsie vyjadruje zakladne pravidlo:

V prvej casti som lahkovazne a zbrklo pouzil pre jednu kapitolu nazov aplikovana murphologia. Odvtedy som musel prist nato, ze tento nadpis je zly, lepsie by bolo miesto neho: kazdodenna murphologia, alebo trebars situacna murphologia. Ak sa rozdiel zda aj zanedbatelny, prameni z toho podstatneho poznatku, ze tato skupina murphyckych zakonov je prakticky v skutocnosti nepouzitelna. Teda akonahle, vychadzajuc z minulych skusenosti, ich chceme vyuzit, stratia platnost.

Toto sa neda dokazat jednoducho. Dajme tomu, ze podla vsetkeho mozes spravit to, ze skusis zmenit prud, ak tvoj ide pomaly, aby si vyskusal, ci sa citelne spomali druhy prud, ked si uz aj ty v nom. Potom mozes umyt svoje auto vyslovene s tym cielom, aby si privolal dazd. Ale ten fakt, ze svoje pocinanie uskutocnujes z pokusnych dovodov, nie vsak s pravym, pudovym umyslom dosiahnutia urciteho vysledku, v okamihu skresli, uz aj tak dost zlozitu murphologicku kontinuitu.

Jerry Silvermann, tento Berkeleysky vyssi murpholog, predbehnuc dobu, dokonale chapajuc situaciu, stylizoval strucne takto: ak sa Murphyho zakon moze zrutit, tak sa aj zruti.

murphologiu mozeme skumat zo sirsich spolocenskych aspektov, ked zistime, ze vacsina zakonov je rozdelitelna do dvoch velkych skupin:

  1. na zakony riadenia, obchodu a inych ludskych zoskupeni, resp.
  2. na skupinu prirodnych zakonov.

Zakony poslednej skupiny sa odlisuju od oficialnych spolocenskych pravidiel, pravnych predpisov a inych "ludmi vytvorenych" zakonov. Hlavne z toho pohladu, ze (odhliadnuc od vasho snaziveho autora) nikomu neprosperuje to, ak presadzuje do praxe zakony murphyovskeho charakteru. Nase zakony su potom uz radsej v pribuzenskom pomere so spominanymi prirodnymi zakonmi, na objaveni ktorych, podla nasho vlastneho usudenia, sa unuvali riadni prirodovedci a ini nastroje pouzivajuci, tituly zbierajuci, horuce gastany vyhrabavajuci dvojnozci. Ba co viac nase zakony sucasne rukolapne dokazuju aj to, ze taketo vedecke metody su na vysvetlovanie ludskych skusenosti nevhodne.

Hlavny rozdiel medzi zakonmi murphologie a "podstatnymi" (cize prosperujucimi) zakonmi vedy, ako sme uz poukazali, sa skryva v rozdielnom stupni ich aplikovatelnosti, ktora je v pripade murphyho zokonov rovna nule. Fyzikalne javy, riadiace prirodne zakony, su oproti tomu pouzitelne na predvidanie vysledkov fyzikalnych procesov, co ich robi spolocensky prijatelnymi. V Muphyho zakonoch sa vsak zovseobecnene protiprirodne zakony zaoberaju s umyslami vytycenymi cielmi, atd., cize ukazovatelmi nie fyzikalneho charakteru.

Z toho vyplyva, ze ak si zelame ohranicit spolocensku hodnotu tychto zakonov, nesmieme vychadzat z ich sily a presnosti predvidania. Z coho ineho by sme mohli vychadzat, ked uz ani z buducnosti nie? Dodatocna mudrost, hovori Faginove pravidlo, je "exaktna veda". Mozeme lutovat (ze sme nieco neurobili) moze nas mrziet (ze sme nieco urobili), ale mozeme sa za to aj pousmiat na dopade udalosti, pretoze usmev je dolezitejsi ako veci.

Ak uz pre nic ine, tak aspon pre tuto nadej mozeme byt Murphyho zakonu povdacni. A aby nas nezaliala uplna sebaistota, mysliac si, ze odteraz: Ak veci idu v poriadku, dobre, ak sa domrvia, este lepsie.
Porozmyslajme o nasledujucom meta zakone:
Konecny zakon:
Ak sa naraz mohlo pokazit viac veci, ale nestalo sa tak, v konecnom dosledku by bolo byvalo lepsie, keby sa boli pokazili vsetky.